VZPOVĚĎ KOMENTÁTORA A SHOW MAN VLADO MIKLOŠIKA...??? POHLED OD VYPNUTÉHO MIKROFÓNU ANEB 1.Vírske serpentíny Maverick Rescue Euro Cup 2018
Počas môjho účinkovania na pretekoch do vrchu som prešiel už veľa kopcov v rôznych regiónoch, ale do Víru (vášní ?) som sa vybral tento rok prvýkrát.
Ako je na Morave, ale aj Vysočine zvykom, pre cestujúceho cestári pripravujú pravidelne množstvo obchádzok a dopravných obmedzení, a tak cudzinec má neskutočne veľa možností ku spoznávaniu aj tých najtajnejších prírodných zákutí, ktoré by sa mu inak pri cestovaní po cestách I. triedy nikdy neodhalili.
Nie inak to bolo aj tentokrát.
Keď toho mala plné zuby aj moja navigácia Waze, objavila sa túžobne očakávaná ceduľa s nápisom Vír, a zrekonštruovaná miestna komunikácia zo žulových kociek – tzv. „mačacích (kočičích) hláv.
Navyše veľká tabuľa oznamovala, že som tu správne – obec bola ocenená titulom Obec roka 2010.
Pred príjazdom na miesto pretekov som ešte nakukol až na vrchol priehradného múra známej vodnej nádrže, ale hluk zbíjačiek a iných stavebných ma zahnal medzi kamarátov – organizátorov, ktorí už niekoľko dní chystali trať, ubytovanie a celé technické zázemie tak, aby spĺňali štandardné podmienky ako všade tam, kde to už za niekoľko rokov poznáme.
Dostatok miesta neďaleko štartu pre všetky vozidlá a catering, trať krásna, asfalt takmer nový, bezpečnostné zabezpečenie výborné, skrátka – veľmi príjemná novinka medzi traťami.
Ubytko v kempe bolo tak trošku folklórom, ale zmes osadenstva z mnohých krajín bola zaujímavým spestrením.
Slušné jazdecké obsadenie od začiatočníkov až po jazdcov bojujúcich v Majstrovstvách Európy – to bola ozdoba pre množstvo divákov, ktorých neodradilo ani horúce, dusné, ale aj dosť premenlivé počasie.
Došlo veľa bývalých jazdcov, či známych, o priateľské stretnutia nebola núdza.
O výkonoch jazdcov sa toho napísalo veľa, veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa tejto premiéry zúčastnili – za podpory obetavého teamu na čele s Alešom Gänsdorferom, ktorý viac ako s organizačnými problémami bojoval so svojim boľavým chrbátom.
Práve on na mňa „rozbalil“ to, čím som sa veľmi chváliť nechcel – že ma niekoľko dní pre tým postihli „okrúhliny“.
A záverom: Okrem mnohých spomienok som si z Víru domov odniesol domov aj jedného kliešťa.
Aj napriek tomu sa už teraz teším na Vírske serpentíny o rok – už s poradovým číslo 2.
S pozdravom Vlado Miklošik